WHEN YOU COULD SIGHT ME / The installation consists of “windows” arranged chronologically and together they create a high-rise corporate building opposite, which has been photographed and collected for some time (more than a year). Everything the author could see is now revealing to the viewer and directing them to her position (the illusion of glass is depicted using glossy photographs on the mirror paper in which the viewer reflects and sees themselves). Along with her, the viewer turns into a voyeur – but after curiosity disappointing could come, because the pictures show common moments of the work environment. The installation also points to Foucault’s “discipline and punish” model, which is symbolized by the current open space business trends in transparent glass buildings.

KEDY BY STE MA MOHLI ZAZRIEŤ / Inštaláciu tvoria „okná“, zoradené chronologicky a spolu vytvárajú výškovú firemnú budovu, oproti ktorej pracuje a ktorá bola fotografovaná a zbieraná určitý čas (vyše roka). Všetko, čo autorka mohla vidieť, teraz prezrádza divákom a priamo ich stavia do jej pozície (ilúziu skla znázorňujú lesklé fotografie na zrkadlovom papieri, v ktorom sa divák odráža a vidí). Spolu s ňou sa divák mení na voyeristu – po zvedavosti by však mohlo prísť sklamanie, pretože na fotkách sú bežné situácie pracovného prostredia. Inštalácia zároveň poukazuje na Foucaltov model „dozerať a trestať“, ktorý symbolizujú súčasné firemné trendy „open space“ v priehľadných sklenených budovách.